Sú ich tisíce, hovoríme o pacientoch s diagnózou kóma. Táto diagnóza má ešte svoje delenie, ako sa vieme na Slovensku o takýchto pacientov postarať?

Pacienti s diagnózou kóma, na Slovensku ich máme viac ako tisíc, ide o najťažší stupeň poruchy vedomia. Tento stav vzniká z mnohých dôvodov, ako sú zdravotné komplikácie, nehody a podobne. Množstvo pacientov sa v podobných súvislostiach stretáva aj s diagnózou bdelá kóma a táto diagnóza znamená nie len pre pacienta, ale aj pre najbližších pacienta v drvivej väčšine kompletnú zmenu života, kde nenastupuje len zmena v tom ako prebieha deň s takýmto pacientom, ale aj zmena v hodnotovom rebríčku človeka.

Zdravotné poisťovne tieto diagnózy evidujú a poskytli nám nasledovné čísla.

POISŤOVŇA ROK 2018

Diagnóza R40.2 a G93.80

ROK 2018

R40.2 (KÓMA, BLIŽŠIE NEURČENÁ)

ROK 2018

G93.80 APALICKÝ SYNDRÓM ( bdelá kóma )

VZP 988 963 25
DÔVERA 1737 1 652 85
UNION 799 788 11
SPOLU 3524 3402 121

 

Za rok 2018 evidujú slovenské zdravotné poisťovne 3524 pacientov s diagnózou R40.2 – (kóma, bližšie neurčená) a diagnózou G93.80 (apalický syndróm- bdelá kóma ). Všeobecná zdravotná poisťovňa vedie v evidencii 988 pacientov. Poisťovňa Dôvera vedie v evidencii 1737pacientov. Poisťovňa Union vedie v evidencii 799 pacientov. Tieto čísla sú až veľmi vysoké na malú krajinu ako je Slovensko s 5,435 miliónom obyvateľov.

V komparácii s Nemeckom ktoré má 82,79 miliónov obyvateľov, v stave kóma a bdelá kóma zostáva približne 3000 – 4000 pacientov ročne . Niektorí sa preberú, niektorí zomrú, niektorí zostávajú uväznení v tomto prechodnom stave medzi životom a smrťou. V Európskej únii neexistuje žiadny jednotný systém na určenie diagnózy kóma a bdelá kóma.

Okrem toho Všeobecná zdravotná poisťovňa prezradila, koľko ľudí s touto diagnózou sa nachádza v domácej starostlivosti. V minulom roku sa v domácej starostlivosti nachádzalo 968 poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Hospitalizovaných v ÚZZ bolo 20. Čísla týchto pacientov v domácej starostlivosti sú veľmi vysoké a jasne nám ukazujú kde sú veľké nedostatky v slovenskom zdravotníctve. Zdravotný stav pacienta sa stabilizuje a je presunutý do domáceho prostredia doslova dožiť. Je na šikovnosti a odhodlanosti rodinných príslušníkom ako sa s daným problémom popasujú sami v domácom prostredí, pretože nejde o jednoduchý stav a zároveň na Slovensku je opatrovanie svojich blízkych jedna veľká komplikácia zo strany sociálneho systému, ktorý tu máme aktuálne „funkčný“.

„Okrem týchto prekážok je na Slovensku problémom aj počet zariadení, ktoré by sa dokázali plnohodnotne o týchto pacientov postarať. Rovnako chýbajú aj zariadenia, ktoré by dokázali prijať pacientov s diagnózou bdelá kóma. Pri normálnych podmienkach by pacienti s ťažkými diagnózami ako je kóma a bdelá kóma, mali začať s rehabilitáciami od samého začiatku v špeciálnom štátnom zariadení a nič sa nesmie zanedbať! No na Slovensku to funguje trochu inak… kým sa rodina spamätá z toho čo sa stalo, ubiehajú dni mesiace, kým si naštuduje a zistí čo všetko treba, je niekedy už pre pacienta neskoro. Na Slovensku neexistuje žiadne špeciálne zariadenie, zamerané na rehabilitáciu pacientov v kóme a bdelej kóme v prvotnom štádiu. Životy týchto pacientov sú v rukách rodinných príslušníkov,“ hovorí Michaela Hulíková z občianskeho združenia Pomocná ruka nádeje.

Na Slovensku chýba intenzívna odborná liečba a rehabilitácia pacientov v kóme a v bdelej kóme od samého začiatku, ktorá by mala byť podporovaná štátom, kým sa rodina zabehne do nového systému života.

Diagnóza bdelá kóma je spojená aj s etickými otázkami ako napríklad rozhodnutie lekárov o ukončení života pacienta v bdelej kóme, no do dnešného dňa celá lekárska veda nevie odpoveď na otázky, či k precitnutiu takéhoto pacienta môže prísť po pár dňoch, po pár mesiacoch, alebo po pár rokoch. Nik nevie kedy k tomu príde a nik nemá právo ukončiť život týchto ľudí ktorí vnímajú a cítia to, čo sa deje okolo nich aj keď im telo nedokáže reagovať na vonkajšie podnety.

Život pre pacientov a rodiny s diagnózami kóma a bdelá kóma je na Slovensku zložitý a zo strany sociálneho systému sa im nevenuje toľko pozornosti ako by si zaslúžili. Tieto diagnózy patria medzi tie, ktoré znamenajú obrovské zmeny nie len pre pacienta, ale aj pre blízkych a na to žiaľ na Slovensku nevie náš systém správne reagovať. Týchto pacientov je nezanedbateľné množstvo, bolo by vhodné nastaviť systém tak, aby tí, čo sa rozhodnú pre domáci starostlivosť nemuseli bojovať s úradmi. Je nutné nastaviť zákon pre pacientov a snažiť sa tak túto situáciu zlepšiť.

AUTOR: Miroslav Vavra