V januári 2012 po ceste do práce od kamarátky (býva v dedine pri Trnave ). som mala nehodu – ako mi bolo neskôr povedané a potom som sa ocitla v kóme 2 mesiace… Po prebudení a toho ako som začala vnímať svet naokolo sa snažím – našťastie! za pomoci rodičov + ĎAKUJEM im – o zlepšenie svojho zdravotného stavu a rada by som opäť možno zapadla do spoločnosti k ostatným ľuďom do bežného života.

Po prebudení z kómy sa snažím s pomocou byť viac samostatná. No na to je potrebná aj podpora okolia, u mňa hlavne rodiny. Od obdobia, kedy som bola prepustená z nemocnice navštevujem stále aj rôzne liečenia…

Ak ide o telo, ale i zranenie hlavy, u mňa vznikla spasticita. Akoby ´stuhnutosť´ – nehybnosť svalov. U mňa išlo aj o svaly na tvári:
• nedalo sa mi pohybovať perami – úsmev = ani akýkoľvek prejav emócie, dokonca ani rozprávať!
• pár rokov som nedokázala prejaviť prirodzene nijakú emóciu… (ani sa usmiať)
• naozaj dôležité bolo a stále je precvičovanie tela a následne aj tréning naučeného na ňom.

Dôležitá je rehabilitácia + akýkoľvek pohyb alebo precvičovanie tela (podľa mojich skúseností musí byť správne, lebo ak nie, pokrok nemusí byť ako čakáme). A podľa stavu by sa malo zhodnotiť, či by sme nemali začať s dôležitými vecami (i keď pre iných úplne jasné) pri cvičení, napr.:
• podstatné je vysvetľovať pri pohybe (všetko, čo bude možné) – tým myslím, čo sa ide robiť pohyb akejkoľvek časti končatiny, možno dotyk
• aj pomenovať časti tela (ruka, noha, chrbát, rameno, brucho) a následne sa ich dotknúť– pridať k tomu napr. časti ruky (názvy prstov..) aj časti nohy (členok, koleno, lýtko) a pod.

Dosť dôležitá časť – pre mňa bola po nehode je aj vedomosť písať (keďže som nerozprávala!), čítať, rátať. To znamená poznať, možno zopakovať, teda poznať/odlíšiť písmená abecedy (u mňa je úžasné, že nebolo treba opakovať gramatiku) a čísla, písmená abecedy. Poznať hodiny (digitálne, klasické) vedieť reagovať, možno mať prehľad o čase. Ďalej navrhujem zopakovať si – (pomenovať dni v týždni), tiež aký je deň., mesiace, aj to aký je rok! A pripomínať si to počas dňa aj viackrát …

NAŠŤASTIE som navštívila veľa a ešte stále chodím na rôzne liečenia a rehabilitácie, aby sa môj stav zlepšoval!!! Rozhodla som sa pár ich spomenúť a krátko opísať tie, ktoré som mala možnosť navštíviť… Na viacerých som bola opakovane a mám zaznamenané poznámky…


Rehabilitácia, na ktorej som bola pár dní po prepustení z nemocnice – už nie je k dispozícii, neexistuje – bola zrušená!
Na toto miesto rehabilitácie si nepamätám (dodnes!), že som tam niekedy vôbec bola…. (je to zvláštny pocit). Ale podľa záznamov odtiaľ a z rozprávania blízkych, tiež z fotiek si z tohto liečenia evidujem, že
patrilo toto miesto medzi tie, kde sa zlepšil môj zdravotný stav. Ale toto liečenie bolo zamerané
na rehabilitáciu pre takých pacientov, ako som bola v tej dobe ja! = po kóme.
Zameriavali sa tam na svojich pacientov a učili ich akoby všetko od začiatku(aj keď je to pre mnohých
zábavné),, napr. správne dýchať = nádych/výdych, prehĺtať sliny otvoriť ústa, žuvať stravu (pohybovať
sánkou) a neskôr aj vysloviť hlásku – neskôr možno slovo sedieť (keďže som to na začiatku nebola
schopná), byť – teda sedieť na vozíku, možnosť postaviť sa na nohy (samozrejme aj pridržať sa napr.
rebriny pri tom)…


Na ďalšiu rehabilitáciu ma moji rodičia vozili. Nachádza sa blízko mesta, kde žijem. Na toto liečenie si naozaj nepamätám, nemôžem o ňom písať. Ale bola som tam a bolo vhodné pre mňa vtedy. Len sme dostali ponuky skúšať ďalej a využili sme tieto možnosti…


Inú rehabilitáciu nám odporučili známi, ktorí tam boli so synom a keďže tam boli viackrát… V tom čase sme sa rozhodli aj my ho vyskúšať. Na tomto liečení sa cvičí v špeciálnom´ obleku. Toto cvičenie bolo dobré (v mojom prípade) na rozhýbanie mojich stuhnutých – zablokovaných častí tela. Na tejto rehabilitácii som bola už dávnejšie a možno sa tam už zmenilo pár vecí, ktoré som v tej dobe brala ako iné – ide o to, že tam bolo iba uvoľňovanie svalov na začiatku a cvičenie v porovnaní s ostatnými (ale to je iba môj pohľad)!


Na 1 špeciálne liečenie vhodné na moje problémy vtedy, som sa dostala do roka od nehody. Po zaslaní
žiadosti o prijatie, spolu so zdravotnou správou. Oni ma však odmietli pre zdravotný stav.
Moja rodina požiadala o osobné stretnutie – prehliadku u zdravotníkov, aby ma videli a až potom
posúdili, či ma zoberú na liečenie alebo nie.
Po prehliadke zhodnotili vývin môjho stavu a povedali, že to má zmysel prísť k nim a vedeli mi pomôcť
posunúť tak, aby sa môj stav zlepšil.
Tento pobyt trvá 12 dní (pondelok–sobota, nedeľa – voľno, pondelok – sobota):
1.deň = prehliadka a skúšanie obleku, v ktorom sa cvičí mi veľmi pomohol pri rozcvičení počas celého
pobytu – uvoľnení tela. Moje nohy aj ruky, dokonca by som povedala, že s celým, telom sa zrazu dalo
pohybovať, bolo voľnejšie! Neuveriteľné…
U mňa bol však taký problém, že ja som síce mala voľnejšie telo – na krátky čas, ale nedokázala som
ho ovládať… (problém bolo zranenie hlavy).
samozrejme, pomohli mi tam s uvoľňovaním svalov tela, aby som bola ohybnejšia. Po skončení ALE
treba oddych!!! po týchto skutočne náročných dňoch a samozrejme pokračovať v tréningu – no iba
spomaliť tempo!!! Moje odporučenie je stále pokračovať v tréningu ďalej (i keď v domácom prostredí).
Ďalej skúšať možno ďalšie pohyby, ktoré je treba v normálnom živote. A s týmto neprestávať, možno
ho dopĺňať so slovným komentárom všetkého? Aby si to ľudia s takýmito problémami aj uvedomovali?
Ja som to na začiatku potrebovala…


Ďalšia rehabilitácia, kde som bola zahŕňala liečebnú a sociálnu starostlivosť… Výhodou umiestnenia tejto
nemocnice tohto liečebného zariadenia je, že sa nachádza v historickom lesoparku. Teda vo voľnom
čase a priaznivého počasia – po vašich procedúrach, je veľmi vhodné – ak to zdravotný stav dovoľuje!
Využiť tento čas na pobyt na vzduchu. Výhodou je, že tam je minimálny, resp. žiadny vplyv mestského
ruchu.
Dĺžka liečebného pobytu je 21 dní. Je tam veľmi prospešne – teda aspoň ja to tak hodnotím! Ide hlavne
o zdravotný stav, ktorý sa tam vie zlepšiť! Sú tam aj procedúry zlepšenia zdravia ako napr. elektroliečba,
vodoliečba, individuálne cvičenie, liečebná telesná výchova, joga a iné… Ale najpodstatnejšie sú asi
infúzie, ktoré sú určené lekármi!


Rehabilitácie v ČR a Maďarsku. Boli to super liečenia!
Chodím na ne s doprovodom, pretože ešte nie som samostatná a ešte stále potrebujem pomoc…
Ale aj doprovod zapadol do tímu, keďže bola dobrá skupina ľudí – poznali sme sa s ostatnými z liečenia
predtým..
Sadli sme si ako ľudia (dá sa to vždy) a tvorili aj atmosféru každý deň – už od raňajok! A s tým sa lepšie
začína celodenná námaha.
Ľudia, ktorí ich vedú, tvoria program, sú nápomocní pri cvičení a pomáhajú v posilňovni, ale aj pri učení
plávania v bazéne. Napríklad: mne všetci vysvetľovali ako mám držať telo vo vode pri plávaní a ja som
ich presviedčala, že to robím a jednoducho to asi nepôjde… Nechápala som, čo robím zle. Oni zobrali
kameru do vody. Keď sa následne človek uvidí, potom je to vysvetlené – možno pochopí (môj prípad),
kde robí chybu, teda mu chcú vysvetliť…
Oni majú prehľad o týchto veciach, teda zdravotných ťažkostí keďže všetci, vrátane šéfa, pretože majú
za sebou niečo podobné, teda vedia rozprávať sa o všetkom, dokonca aj poradiť, čo skúšali a čo bolo
prospešné.. Vedia úplne inak (ľudsky) vysvetliť že treba pokračovať v tejto námahe a nevzdať sa… Je
tam aj podpora a odporúčanie od ľudí, ktorí sa učili to isté. Je tam aj zámerné cvičenie na uvedomovanie
si seba samého!!!
Bolo to neuveriteľne posilňujúce …
Súčasťou je aj oddych vždy poobede, kedy máme možnosť načerpať nové sily. Tento čas býva vyplnený
výletom – podľa dohody (ak je to možné) alebo nejakým možným zážitkom. Mávali sme večery
spoločnosti. Niekedy je to večer strávený v našej skupinke, kedy máme možnosť napríklad rozprávať sa,
Možno ohodnotiť deň, dať návrhy do budúcnosti, nápady ako tráviť nasledujúce dni v príjemnej
atmosfére..


V inom rehabilitačnom centre bola vytvorená  príjemná atmosféra. Aj to pomohlo pri obnove fungovania
môjho tela s problémami, ktoré mám od nehody. Tiež sa snažili aj s tým, aby som prijala svoj zdravotný
stav, taký aký je. Zapájali komunikáciu do celého liečenia tým, že vysvetľovali počas liečenia všetko…
(naozaj veľmi prospešné! – teda ja tak hodnotím toto liečenie).
I keď sa viac zameriavajú na liečbu detí, dá sa tam dostať.


Doktorka na tomto liečení mi veľmi pomohla. Používa pri liečení špeciálny magnet – zariadenie, s ktorý sa prikladá k mozgu, ale i na časti tela – s problémom… Vie odporučiť a pomôcť s mojimi ťažkosťami a je
v pohode (aspoň na mňa pôsobil v poriadku a pomohol mi). Doktorka následne – po prehliadke, dáva
odporúčania svojím zamestnancov – aby vedeli na čo sa treba zamerať u každého!
Jedna cvičiaca mi vie super pomôcť s naberaním svalov urobiť ich voľnejšími, silnejšími a aj pevnejšími.
Ďalšia mi pomáhala napr. s rovnováhou špeciálnymi cvikmi pri rebrine.
Tretia (až tri cvičenia – podľa počtu ľudí na liečení) trénovala pohyb po rôznych povrchoch, ukazovala a
učila odbočiť ako odbočiť vľavo/vpravo, učí reagovať na reakcie okolia.(možno zvláštne pre iných, no my
sa to musíme učiť všetko znovu).
Sú tam veľmi prospešné masáže (aspoň ja ich tak hodnotím). Masér pomáhal s problémami, ktoré mám
na svaloch a aj so spazmami.
Na tomto liečení sú k dispozícii aj bežiaci pás, stroj na rovnováhu, motomed a ďalšie…
Toto je iba krátky opis, ale ja si myslím, že liečenie tu môže pomôcť hlavne s neurologickými ťažkosťami
– kvôli špeciálnemu magnetu, ktorý si myslím, že nie je nikde na blízku.


Na jednom liečení = v nemocnici, kde som bola už párkrát som si uvedomila, že nie je najdôležitejšie
zamerať sa na rehabilitáciu – cvičenie. Prišla som na to až keď som si uvedomila, že nestačí mať iba telo
ale dokázať ho používať a využiť! (teda ja to aspoň vnímam , resp. znamená to už pre mňa). Nie je
hlavné aby bolo liečenie zamerané na zlepšenie fyzického stavu každého pacienta. vzhľadom na to, že
tu má, žiaľ, každý nejaký ´hendikep´.
Skôr som to tam vnímala ako tréning a možnosť naučiť sa prijať svoje obmedzenia možnosť + naučiť sa tu fungovať v možno neskôr v bežných činnostiach spolu so svojim stavom. Ponúknutú skúsenosť sa
naučiť fungovať s obmedzeniami. Ktoré má asi každý, kto je prijatý sem na liečbu. Lekárka tam sa
snažila prispôsobiť procedúry môjmu zdravotnému stavu… Počas liečby overovala, či je všetko v
poriadku. Okrem toho mi prispôsobila program podľa stavu.
Významné bolo pre mňa spoločné cvičenie v telocvični… (hodnotím to podľa seba) Bývalo každý deň.
Bolo zamerané na precvičenie svalov a pohyb celého tela. No je zamerané na použitie týchto
„cvikov“ v praxi, teda v bežných činnostiach pre zdravých ľudí.
Veeeľmi rada by som chcela dať plusový bod lekárke psychológie. Ona mi veľmi pomohla už na
začiatku (teda v roku 2012) a mala som to šťastie, že tu bola aj ostatné liečenia a stretávali sme sa…Je
to super, že pozná váš stav, ale čo je úžasné! A vám vie a chce pomôcť…


V prvých kúpeľoch som bola dávnejšie. Boli tam rôzne procedúry, no v tom čase bol dôležitejší pobyt
v bazéne s liečivou vodou. No na tento pobyt mám nejaké spomienky hlavne kvôli osobám, ktoré som
tam spoznala a sme ešte stále v kontakte. Myslím si, že pre mňa to bolo vhodné na akoby uvoľnenie
stuhnutého tela, ďalej hodnotím toto liečenie akoby ´štart´ komunikácie. Pretože tá bola vtedy utiahnutá, hanblivá a neistá… čo ja hodnotím ako veľkú pomoc na vyjadrovanie sa.


Ďalšie kúpele mali pre mňa veľký význam, pretože som sa na tomto liečení veľmi posunula…
Procedúry boli veľmi vyhovujúce pre mňa – teda môj stav. myslím tým aj to, že tam bola (domyslela som
si to pre vhodnosť, ktorá mi padla vhod) – išlo o možnosť naučiť sa chodiť sama (s pomôckou na
chodenie) po budove na procedúry. Pomohlo mi to aj v takých, možno pre iných drobnosti, naučiť sa
chodiť na termín – podľa rozvrhu po budove na určené miesta… Až na rozdiel, že som tam nedokázala
zostať sama , vzhľadom na iný prístup napr. do bazénov, sprchy a podobne…


Párkrát som bola v zdravotníckom zariadení, ktoré poskytuje komplexnú terapiu pohybových porúch
opäť hlavne u detí. Zariadenie má celoslovenskú pôsobnosť so štatútom špecializovaného stacionára s
odborným zameraním: fyziatria, balneológia a rehabilitácia. Na liečbu sa tam používajú najmodernejšie
počítačom riadené prístroje a metódy určené pacientom s poruchami pohyblivosti končatín. Tam som si
uvedomila, že dokážem hýbať telom a stáť. Pri precvičovaní chôdze som mohla na monitore vidieť svoj
pohyb a každý dopad nohy na bežiaci pás. Pri tom pracoval aj mozog (predstava a akoby rozmýšľanie
toho, ako mám správne položiť nohu). Je dosť významný pri uvedomovaní si a aj učenia sa držať
správne telo. To je naozaj podstatné pri chôdzi…

AUTORKA: Ing. Jana Babincová
( kontakt v prípade otázok – 1jani.bab@gmail.com )